Osobnosti obce

Osobnosti narodené alebo pôsobiace v obci

Dobrá Niva bola miestom, kde účinkovalo, narodilo sa i zomrelo niekoľko významných dejateľov a osobností.

Ján Bezek - Lukavický, Vladimír. Narodil sa v Dobrej Nive 25. decembra 1878. Rodičia boli roľníci. Strednú školu vychodil vo Zvolene a od roku 1899 študoval teológiu v Prešove. Pre svoje národné presvedčenie musel z Prešova odísť a v štúdiu pokračoval na Evanjelickej akadémii v Bratislave, ale štúdium ukončil v Erlangene. Hneď po vysviacke odišiel za kaplána do Békesczaby, kde bol do roku 1905. V tomto roku dochádza do Žibritova a po troch rokoch do Liptovského Mikuláša a Liptovského Petra.

V Liptove vynikal ako ľudovýchovný pracovník, divadelný ochotník a prednášateľ. Tu vstúpil za člena Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej.
Od roku 1925 pôsobí v Dolnom Kubíne. Tu zostavil a vydal zápisnicu z generálneho konventu evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku v Trenčíne 19. novembra 1931. Vyšla na Myjave v roku 1932.

Michal Biely. 

Nevedno kde a kedy sa narodil, ani kde umrel. Pôsobil v Očovej, Zvolene, v Hontianskych Nemciach a inde. V roku 1689 pôsobil v Dobrej Nive. V tomto roku chcel gróf Eszterházy obrať Dobrú Nivu o jej mestské privilégiá a M. Biely sa mestečka vehementne zastal. I preto sa mu z mestečka nepodarilo urobiť poddanskú obec.

Vavrinec Dérer.

Bol tu kaplánom. Bol priateľom Ľudovíta Štúra a jeho revolúcie. Skoro ho to stálo život. Keď účinkoval na Veľkom Poli, niekto zazvonil na poplach na kostolných zvonoch. Cisárski vojaci ho dali uväznif v Komárne. Pred popravou sa ho podarilo zachrániť len vďaka veľkej námahe priateľov.

Pavol Gál. 

Bol v Dobrej Nive notárom v roku 1874. Tu sa okrem administratívnej práce zaoberal i včelárstvom. Robil rôzne pokusy s úľmi. Známy je jeho článok o dzirzoňskom úli, uverejnenom v Obzore, ročník XII. 1874.

Dr. Jozef Kozáček. 

Jeho rodiskom je Zvolen. Tu uzrel svetlo sveta 2. júna 1807. Ako katolícky kňaz pôsobil na rôznych miestach a v roku 1844 aj v Dobrej Nive. Vo Zvolene sa v roku 1847 pričinil o zvolenie Ľudovíta Štúra za poslanca do Uhorského snemu. Po porážke revolúcie musel pre svoje slovenské presvedčenie zo Zvolena utiecť, lebo zvolenskí maďaróni chystali na neho atentát. 24. augusta 1870 bol zvolený za predsedu Matice slovenskej. Zomrel 26. marca 1877 v Oradea Mare v Rumunsku. Tam je i pochovaný.

David Lány. 

Tento evanjelický kňaz pôsobil na mnohých miestach a medzi iným v roku 1645 aj v Dobrej Nive. Písal slovensky a latinsky. Jeho práce však zostali len v rukopisoch. Známe je jeho dielo Disputatio de causa peccati remotíva. Dielo vyšlo v Trenčíne v roku 1643. Zomrel 29. apríla 1669.

Ján Lehocký, Blatnický. 

Narodil sa v Slovenskej Ľupči 31. marca 1769. V roku 1803 bol evanjelickým kňazom v Dobrej Nive. Jeho vnučka Zuzana sa vydala za pliešovského učiteľa Červenáka. Bola matkou básnika Benjamína Červenáka.

Matej Markovic. 

Narodil sa v Dobrej Nive 27. februára 1707. Študoval na rôznych miestach. Bol priekopníkom osvietenstva a na Dolnej zemi v Sarvaši rozvíjal ľudovýchovnú a organizátorskú prácu. Napísal niekoľko prác, ako sú: Píseň o chvále stavu sedláckého (1752), História cirkevní Starého i Nového zákona a ďalšie. Mal veľkú zásluhu na národnom uvedomení dolnozemských Slovákov. Zomrel 14. apríla 1762 v Sarvaši.

Viliam Jakub Pepich. 

Jeho rodiskom je Lubietová, kde sa narodil 25. júna 1858. Vyštudoval za učiteľa a od roku 1878 bol v Dobrej Nive. Tu založil roľnícku banku, v ktorej bol účtovníkom a bol tiež spoluzakladateľom potravného družstva. Bol i jeho prvým predsedom.

Ján Slávik. 

Narodil sa 4. decembra 1855 v Dačovom Lome. Stredoškolské štúdiá ukončil v Revúcej v roku 1874. Teológiu študoval vo Viedni a v Erlangene. Od roku 1882 až do roku 1926 bol evanjelickým farárom v Dobrej Nive. Bol veľkým zástancom národných práv Slovákov. V Dobrej Nive sa pokúšal založiť menšiu továreň na spracovanie koží, dreva, ovocia a konope, ale sa mu to nepodarilo. Napísal a vydal Hospodárske prednášky (Martin 1900), Dejiny dobronivskej evanjelickej cirkvi a niektoré dávnejšie deje kráľovského výsadného mestečka Dobronivy a okolia (Ružomberok 1898) a Dejiny zvolenského evanjelického a.v. bratstva a seniorátu (Banská Štiavnica 1921). Zomrel 8. februára 1934. Jeho manželka Izabela Božena bola nevlastnou sestrou spisovateľky Eleny Márothy Šoltésovej, ktorá tiež často chodila k svojej sestre do Dobrej Nivy.

JUDr. Juraj Slávik - Neresnický. 

Narodil sa 28.01. 1890 na Dobronivej, v rodine evanjelického farára ThDr.Jána Slávika a jeho manželky Izabely rod. Maróthy. Zomrel 30.mája 1969 vo Washingtone. Pochovaný je v Banskej Bystrici na evanjelickom cintoríne.

Politik a diplomat 
Po absolvovaní miestnej evanjelickej školy maturoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. V Prešporku na ev. lýceu si roduverní slovenskí študenti, aj pričinením Slávika, založili tajný vzdelávací spolok Kozub. Hlad po vzdelaní ho zaviedol do Budapešti, potom do Berlína a Paríža, kde študoval právo. Na univerzite v Budapešti sa stal hybnou silou v Slovenskom spolku a to v jeho literárnom odbore. Získal vzdelanie na vysokej medzinárodnej úrovni, v niekoľkých svetových jazykoch. Vznik Československej republiky prijal z nádejou, že povznesenie a modernizácia Slovenska sa najlepšie dosiahne prostredníctvom spojenia, jednoty a spolupráce s Čechmi. Po vzniku ČSR zastával rôzne funkcie. Bol zvolenským a košickým županom. Pracoval vo funkcii generálneho tajomníka agrárnej strany pre Slovensko. Širšie celoštátne záležitosti riadil ako minister poľnohospodárstva a vnútra. Od roku 1935 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí v Prahe.
V roku 1936 sa stal československým vyslancom v Poľsku. Československo-poľské vzťahy boli vtedy komplikované. Po zrade Československa západnými mocnosťami a po mníchovskom diktáte Dr. Slávik rezignoval na svoju diplomatickú funkciu. Zaradil sa medzi osobnosti, odmietajúce rozbitie ČSR a vyhlásenie slovenského štátu. V Poľsku pomáhal organizovať zahraničné čs. vojenské jednotky. Po obsadení Poľska odišiel do Francúzska. Po páde Paríža v júni 1940 sa podieľal na príprave evakuácie čs. zahraničného vojska do Anglicka. V Londýne sa stal ministrom exilovej vlády.
Veľkou mierou sa podieľal na tvorbe protifašistickej československej exilovej politiky, a to ako presvedčený zástanca Benešovho etnického čechoslovakizmu. Po 2.svetovej vojne pracoval v čs. delegácii na Parížskej mierovej konferencii. Má veľkú zásluhu na mierovej zmluve s Maďarskom, ktorou boli potvrdené čs. hranice z roku 1938 a ktorou sa vytvorilo predpolie pre Bratislavu získaním troch obcí, Rusoviec, Jaroviec a Čuňova. V júni 1946 nastúpil Slávik na strategický diplomatický post, do funkcie československého veľvyslanca vo Washingtone. Amerika pomáhala budovať zničenú československú ekonomiku. Najväčším úspechom Juraja Slávika bolo podpísanie deklarácie najvyšších obchodných výhod. Slávik sa zúčastnil zasadaní Valného zhromaždenia OSN v rokoch 1946 a 1947. Po nástupe komunistickej vlády Klementa Gottwalda, odstúpil 3.marca 1948 z funkcie veľvyslanca. Veril v demokraciu a nechcel totalitu. Znovu volil exil, ktorý zasa iniciatívne budoval. Prvoradou úlohou bolo zabezpečenie amerických víz pre utečencov. Túto nie jednoduchú úlohu
úspešne splnil. Stál pri zrode Rady slobodného Československa. Situácia v Rade bolo pre protichodné názory napätá a nestabilná. Na konci svojej prebohatej politickej kariéry opustil koncepciu „čechoslovakizmu“ a priklonil sa k platforme rovnocennosti Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. Vzápätí odišiel z aktívnej exilovej politiky.

Prekladateľ, básnik a publicista :
Už ako študent začal prekladať francúzskych spisovateľov (G. Flaubert) a preklady uverejňovať v Slovenských pohľadoch. Napr. esej Z novšej francúzskej literatúry. Prekladal tiež z ruštiny, ukrajinčiny (Franko) a nemčiny. Básne a literárnokritické state publikoval v Slov. denníku, Slov. politike, Živene a najmä v časopise Prúdy, ktorý v rokoch 1912-1914 redigoval. Patril do generácie mladších hlasistov spolu s Kraskom, Gallom a Royom.

Dielo
Zostavil výber poézie : Pred ohnivým drakom (Londýn 1941)
Zozbieral poéziu čs. autorov : Odbojová poézia Čechov a Slovákov v zahraničí (1947)
Venoval sa aj politickej publicistike : Zapredané Slovensko, 1939, Československo, 1943, Place Treaties and Central Europe, b.r.; Masaryk a Slovensko,1969. Jeho úvahy boli najčastejšie uverejňované v Nových časoch vydávaných v Londýne.
Meno Juraja Slávika malo dobrý zvuk a vážnosť. Tak v Paríži ako aj v Londýne. Jeho zásluhou vychádzali slovenske publikácie a časopisy. V deň obsadenia Paríža nemeckou armádou, keď jednou bránou už prichádzali Nemci, tak Slávik spolu s priateľmi, druhou bránou odchádzal s posledným číslom Slovenského chýrnika.(1941)
V rozhlasovom vysielaní BBC Volá Londýn, určenom pre Slovákov a Čechov, okrem politický zameraných vystúpení, veľmi rád recitoval ilegálne básne Janka Jesenského. 30.8.1944 v britskom
rozhlase prečítal Vyhlásenie čs. vlády k vypuknutiu SNP. Držal čestnú stráž pri rakve prezidenta USA J.F. Kenedyho.
Od roku 1939 písal rozsiahle pamäti, ktoré vychádzali na pokračovanie v Newyorskom denníku pod názvom Moja pamäť živá kniha. Knižne vyšiel iba 1.zv. Detstvo-chlapectvo- mládenctvo. Môj život v Rakúsko – Uhorskej monarchii.
V roku 2006 vyšiel knižne Výber z poézie,1908-1918,1949-1968

Ocenenia :
Rád sv. Sávu I. stupňa (Juhoslávia)
Rád T. G. Masaryka II. stupňa 1992 (ČSFR) 
Slovenská republika : ?

Literatúra o JUDr. Jurajovi Slávikovi
Michálek, S. a kol. Juraj Slávik- Neresnický. Od politiky cez diplomaciu po exil.(1890-1969)
Michálek, S. Diplomat z Dobrej Nivy

Spracované podľa :
Michálek S. : Diplomat z Dobrej Nivy 
Literárno informačné centrum 
BB Permon
Matičné čítanie
V.Prečna : SNP Dokumenty

Spracoval : Ján Polc

15.02.2010

Martin Kukučín. 

V roku 1880 tu ako poslucháč medicíny strávil celé leto.

Zuzana Selecká, rod. Dlhopolcová. 

Narodila sa 10. augusta 1899 v roľníckej rodine. Od mladosti sa zaoberala zbieraním ľudových piesní a zvykov. Už pred vojnou viedla folklórnu skupinu, ktorá dosiahla úspechy najmä v prvých rokoch po 2. svetovej vojne. Niektorí jej členovia boli i pri vzniku SĽUK-u (Štefan Kliment, Pavel Dlhopolec). Tetka Zuzka, ako túto ľudovú umelkyňu volali, vošla do povedomia milovníkov folklóru knihou Dr. Jozefa Kresáneka: Zuzka Selecká spieva (Piesne z Dobrej Nivy) v roku 1943. Keďže sama zbierala dlhé roky výšivky a tkaniny, vydala v roku 1963 knihu Ľudové tkaniny z okolia Zvolena a v roku 1989 vyšla jej publikácia Výšivky a tkaniny.

Prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc. 

Narodil sa 23. januára 1926 v Dobrej Nive. Bol profesorom a dekanom Právnickej fakultu Univerzity J.A. Komenského v Bratislave.

JUDr. Štefan Paulíny. 

Narodil sa 18. augusta 1927 v Dobrej Nive. Bol veľvyslancom Česko-Slovenskej federatívnej republiky a Slovenskej republiky v Holandsku.

Milan Chovanec. 

Narodil sa 9.januára 1943 v Dobrej Nive. Akademický maliar.

 
Zverejnené 1.2.2010 -js-
Aktualizované 16.4.2010 -js-