ObecDobrá Niva
Obec Dobrá Niva leží v nadmorskej výške 374 metrov nad morom, má veľmi dobrú polohu. Nachádza sa v Banskobystrickom kraji 13 km južne od Zvolena, v severnej časti Pliešovskej kotliny, v údolí potoka Neresnica. Jej chotár je takmer zo všetkých strán obklopený horami. Na západe a severozápade ju ohraničujú Štiavnické vrchy s najvyšším bodom v chotári Tri kamene (834 m.n.m). Na východe a severovýchode je pohorie Javorie s najvyšším bodom v chotári Lomno (908 m.n.m.). Na juhovýchod je chotár otvorený a pokračuje do severnej časti Pliešovskej kotliny.
Prvá písomná zmienka o obci v roku: 1254
Nadmorská výška stredu obce: 357
Počet obyvateľov k 31.12.2022: 1.856
Námestie SNP, Slávikova, Štúrova, E.M.Šoltésovej, kpt.Nálepku, Mlynská, Vŕšok, Cesnaková, Družstevná, ul.Slobody, Školská, Neresnická, 8.marca, Orgovánová, Rozmarínová, Tulipánová, Ružová, Dubovská, Štiavnická.
Kráľová a Podholienec.
Geologicky územie patrí k Slovenskému stredohoriu. Tvoria ho mladé treťohorné sopečné vyvreliny. Prevláda v nich andezit, jeho tufy a tufity. V Štiavnických vrchoch sú zastúpené všetky typy sopečných hornín. Z neogénnych sopečných hornín sú najstaršie pyroxenicko- amfibolické andezity prvej fázy. Vystupujú v niekoľkých malých telesách na východnom úpätí pri Brezinách v Neresnickej doline.
Charakteristickým minerálom pre ne je granit. Tufity vystupujú na východnom úpätí Štiavnických vrchov práve v chotári Dobrej Nivy. Hlavnú časť Javoria budujú tufy, andezity sú zastúpené v oblasti vrchu Javorie.
Celý chotár obce patrí k povodiu Neresnice s krátkymi prítokmi /Hajtmanka, Bystrô, Kalnô, Kňazov potok, Cesnakový jarok, Studničný jarok, Potôčok.../. V severozápadnej časti chotára potok Kalnô napája vybodovanú nádrž na mieste niekdajšieho panského rybníka. Toky nie sú veľmi výdatné na množstvo vody, ale v chotári obce /Bariny/ sú významné zdroje pitnej vody, ktoré zásobujú aj okolité obce a susedné mestá.
V Pliešovskej kotline prevláda mierne teplá kotlinová klíma. Toto územie zasahuje aj horská klíma s malou inverziou teplôt s miernou vlhkosťou a chladnou zimou. Priemerné ročné množstvo zrážok je 600 až 800 mm.
V tejto lokalite je rozšírený pôdny druh piesočnato-hlinitý až hlinitý. V kotline sa miestami vyskytujú ílovito-hlinité pôdy.
Na základe materskej horniny, reliéfu a klimatických pomerov sa v chotári vyskytujú tieto pôdne typy:
Z toho:
Chotár Dobrej Nivy patrí z hľadiska fytogeografického členenia do oblasti západokarpatskej flóry. Prevládajú tu bukové lesy, dubo - bučiny, dub zimný, dub – cer. Na nive Neresnice sú zaujímavé brehové porasty, ako napríklad jelša lepkavá. Veľká časť lesov bola v minulosti vyklčovaná a zmenená na ornú pôdu. Celá flóra tejto oblasti má karpatský ráz, ovplyvnený panónskymi prvkami.
V tejto oblasti sú rozšírené cicavce. Z nich najväčšie zastúpenie má poľovná zver: divá sviňa, srna a jeleň. Ďalej sú tu zastúpené mačka divá, rys ostrovid, kuna lesná, líška, jazvec, zajac a v poslednom období aj medveď. Z vtákov sú to bocian biely, kačica divá, prepelica, jarabica. Hniezdil tu dokonca aj orol krikľavý.
Do chotára obce Dobrá Niva zasahuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy, ktorá je rozmanitá z hľadiska mineralogického aj petrografického. Vyskytuje sa tu 29 druhov chránených rastlín a žije tu 116 druhov chránených živočíchov. Lokalita Gavúrky je veľmi zaujímavou oblasťou a aj napriek čiastočnej devastácii tejto lokaliky dislokovanou skupinou sovietskej armády je vyhlásená za chránené územie. Má plochu asi 100 ha a leží v Pliešovskej kotline v katastri obcí Dobrá Niva, menej Sása, v nadmorskej výške 460-475 m n.m, na JZ výbežku kóty Lomné (907,6 m n.m.) pod lesným masívom kóty Bieleho brala (727,2 m n.m.) na poľnohospodárskom pôdnom fonde na mierne klesajúcom, takmer rovinnom teréne v blízkosti kóty Gavúrky (470 m n.m.). Tvorí ju pasienok pokrytý riedkym porastom starých 150-200 ročných dubov (s prevahou Quercus robur, SLT Carpineto- Quercetum), z ktorého je vyčlenených, z pohľadu štátnej ochrany prírody, 68,2955 ha ako záujmové územie krajinárskeho charakteru a plánované biocentrum. V uvedenej lokalite sa nachádzajú dva exepláre duba letného s obvodmi 530 cm a 443 cm a výškou 25 m, ktoré majú 250 rokov.
Geograficky je lokalita situovaná v Pliešovskej kotline, ktorá oddeľuje pohorie Javorie (ležiace na pravom brehu potoka Neresnica, odvodňujúceho blízke predhoria) od predhoria Štiavnických vrchov. Obe pohoria, tak ako aj medzi nimi ležiaca Pliešovská kotlina sú súčasťou Slovenského stredohoria, ktoré po treťohorách vyzdvihla eruptívna činnosť nad rozsiahle brakické more. Teda materským podkladom sú eruptívne horniny, tufy, tufity a ich aglomeráty. V neskoršom období pokryla niektoré miesta nerovnako hrubá vrstva spraše a sprašových hlín. Z týchto materiálov a ich sprašového pokryvu vznikli predovšetkým rozličné typy hnedých pôd, v spodine, hlavne na andezite minerálne dosť bohaté, ale na miestach pokrytých sprašovými materiálmi pomerne chudobné.
Územie Gavúriek patrí po klimatickej stránke do okrsku mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového, mierne teplej oblasti. V území sa prejavuje veľká inverzia teplôt typickej kotlinovej klímy, pričom priemerné januárové teploty vzduchu kolíšu medzi -2.5°C až -5 °C, a priemerné júlové teploty medzi 20°C až 24°C. V mnohých prípadoch sú priemerné teploty nižšie ako namerané na meteorologickej stanici Sliač. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozpätí 600 až 800 mm.
V území lokality nie sú pramene ani vodné toky. Lokalitu obmýva z východu Kňazov potok, ktorý v lete často vyschýna.
Prioritou záujmu ochrany prírody v lokalite Gavúrky je starý pasienkový dubový les. Tento typ pasienkového lesa pravdepodobne vznikol prerúbaním pôvodnejšieho dubového lesa za účelom získania tienistejšieho pasienku, alebo racionálnou výsadbou dubov, medzi iným aj na pasienkárske účely. Túto úvahu môžeme dokumentovať (pôvodnosť dubín na tomto území v plnom zápoji) porovnávaním územia so zalesnenými územiami na paralelných stanovištiach, na ktorých dubové lesy v okolí rastú.
Lokalita Gavúrky bola posledných 25 rokov využívaná útvarmi bývalej Sovietskej armády ako výcvikový priestor, v dávnejšej minulosti bola využívaná ako pasienok a tiež rekreačné miesto.
Koncepcia odpadového hospodárstva vychádza zo všeobecných zámerov Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, ako základného dokumentu pre riadenie odpadového hospodárstva do roku 2005 a následných koncepčných materiálov na nižších úrovniach riadenia. Obec má v súlade s platnou legislatívnou spracovaný Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky v súlade s ktorým je zabezpečený efektívny, organizovaný zber komunálneho odpadu prostredníctvom zberných nádob. V obci je počas roka zabezpečený zber veľkorozmerných odpadov do veľkoobjemových kontajnerov.Na dobrej úrovni je vypracovaný fungujúci systém separovaného zberu a recyklácie odpadov. Ide o separovaný zber papiera, plastov, kovov, nebezpečných odpadov a skla. Zber nebezpečných odpadov je v obci zabezpečený v spolupráci so spoločnosťami zaoberajúcimi sa ich likvidáciou. Naďalej pretrvávajú problémy s existenciou nelegálnych skládok, ktoré sa obec snaží riešiť z vlastných zdrojov verejno-prospešnými prácami a v spolupráci s organizáciami, ktoré fungujú v obci(PZ Päť vrchov a Spolok dobronivských turistov) zvýšením podielu vyseparovaného odpadu, znížením produkcie komunálneho odpadu a znížením biologicky rozložiteľného podielu odpadu v komunálnom odpade.
Návštevnosť:
ONLINE:1
DNES:425
TÝŽDEŇ:2923
CELKOM:1292951
