Evidenčné číslo: 1068
Výmera chráneného územia: 574.306 m2
Rok vyhlásenia: 1999
Zriaďovací orgán pri vyhlásení CHÚ: Krajský úrad v Banskej Bystrici
Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ:
Všeobecne záväzná vyhláška KÚ v B.Bystrici č.21/1999 z 11.8.1999
Názov organizačnej jednotky Štátnej ochrany prírody SR, spravujúcej CHÚ:
ŠOP - S-CHKO Poľana
Záujmové územie Gavurky sa nachádza v k. ú. obcí Dobrá Niva a Sása v okrese Zvolen (Banskobystrický kraj). Predmetná plocha o výmere rádove desiatky hektárov je geomorfologicky situovaná v oblasti Slovenského stredohoria, celku Pliešovská kotlina (Mazúr, E. a kol, 1978). Geologickú stavbu budovali neovulkanická činnosť (tufy, tufity) a miestami štvrtohorné spraše so vznikom hnedých pôd (IUCN, 1995).
Pozornosť tohto územia si zasluhuje biota, ktorej základ tvorí rozvolnený dubový porast (Carpineto - Quercetum) slavónskeho typu (IUCN, 1995). Má charakter pasienkového dubového lesa (panónsky háj) s prevahou duba letného (Quercus robur). Podobné územia boli v minulosti na Slovensku početné, avšak postupne zanikali prevažne v dôsledku sukcesie so zmenami hospodárenia. Príkladmi úplného prinavrátenia do súvislého lesa sú napr. MCHÚ v okrese Rimavská Sobota (Kurinecká dubina, Vereš, Svetlianska cerina). Zmeny nastávali aj v dôsledku priamych zásahov, likvidáciou dubov (vypalovanie dutín, výruby).
Na biologické, najmä entomologické hodnoty Gavuriek upozornil už v 80-tych rokoch PaeDr. V. Franc, CSc., z ktorého podnetu bolo územie zhodnotené a v r. 1992 bol spracovaný projekt návrhu ochrany v kategórii CHN. Z dôvodu nesúladu so zámermi bývalého užívateľa Gavuriek, Poľnohospodárskeho družstva v Dobrej Nive (ďalej len PD), nebolo územie vyhlásené. Projekt bol aktualizovaný v r. 1997 v kategórii CHA podľa zákona NR SR č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Záujmové územie bolo zamerané s výslednou výmerou 57,4306 ha.
Vzhľadom na spomenutý trend postupného zanikania panónskych hájov predstavujú ekosystémy Gavuriek dnes už jedinečné územie na Slovensku, čo do zachovalosti biologických hodnôt a plošného rozsahu (stovky cca 200-ročných dubov s rôznymi habitusmi s prevahou rozložitých korún). Územie je významným refúgiom avifauny, najmä dutinových hniezdičov (napr. Upupa epops, Columba oenas, Strix aluco, Asio otus, Dendrocopos medius, Certhia familiaris) a jednotlivých skupín bezstavovcov s charakteristickým výskytom teplomilných panónskych a mediteránnych prvkov prenikajúcich sem nadregionálnym biokoridoromVýchodné predhorie Štiavnických vrchov (kolektív, 1995).
Skutočná rozloha pasienkového dubového lesa presahuje 100 ha. V dôsledku negatívnych antropogénnych zásahov a sukcesie sú postupne najmä okrajové časti znehodnocované, resp. dochádza k ekosystémovým zmenám. Problémovosť manažmentu CHÚ nelesného charakteru je už všeobecne známa. Súvisí predovšetkým so spôsobom obhospodarovania plochy vo väzbe na sukcesný tlak a od ďalších negatívnych faktorov. Základný okruh problémov udržania biologických hodnôt Gavuriek je nasledovný:
Spôsob obhospodarovania je z hľadiska sukcesného tlaku a tým aj perspektívy plochy ťažiskovým antropogénnym faktorom. Rozvolnené dubové háje vytvorené človekom boli udržiavané kosením a prepásaním. Na zachovanie diverzity flóry a fauny je žiadúce únosné celoplošné prepásanie a kosenie bez intenzívnych agrochemických zásahov. V posledných desaťročiach PD koncentrovane vyvážalo do západných okrajových častí územia hnojovicu a maštaľný hnoj, v dôsledku čoho sa v týchto plochách vyvíjajú ruderálne spoločenstvá, čo umocňovala aj neceloplošná koncentrovaná pastva hovädzieho dobytka v minulých rokoch. Na druhej strane neprekášanie a nedostatočné prepásanie východnej časti Gavuriek sa prejavilo zarastaním samonáletom drevín a krovín (napr. Betula pendula, Crataegus laevigata, Rosa canina). Z 80-tych rokov sú známe údaje o sysľoviskách (Franc, V. in verb, 1992, IUCN, 1995), ktoré postupne zanikli.
Územie po r. 1968 trvalo využívali sovietske vojenské jednotky so sprievodnými negatívnymi vplyvmi (bunkre, okopy, nespevnené a spevnené cesty, znečisťovanie plôch). Po odchode vojenských jednotiek boli v r. 1997 realizované, v súčinnosti s bývalým Okresným úradom vo Zvolene a SAŽP COPK v B. Bystrici, sanačné a asanačné práce v dobrej kvalite. Všetky objekty boli demolované a materiál odvezený, terénne artefakty zarovnané a zatrávnené.
Ďalším nešvárom je lokálne vypaľovanie dutín dubov a ich výrub. Územie vyžaduje aktívny patronát so strážnou službou v súčinnosti s obcou Dobrá Niva, Obecným úradom v Dobrej Nive a Sáse. S tým súvisí aj rabovanie Gavuriek komerčnými entomológmi a zberateľmi.
Vzhľadom na pokročilý vek dubov je nanajvýš aktuálna obnova rozvolľneného porastu. Zaujímavá je skutočnosť, že odrastené dubové semenáčiky sú v území len ojedinelé
Načrtnutá problematika manažmentu nadregionálne významného chráneného areálu Gavurky (v návrhu) vyžaduje spracovanie a realizáciu komplexného programu praktickej starostlivosti so zameraním na:
Realizácia uvedeného manažmentu vyžaduje nemalé finančné prostriedky v priebehu nasledujúcich rokov, čo môžeme v podstate konštatovať pri väčšine CHÚ nelesného charakteru.
RNDr. Ivan Valach
IUCN, 1995: Biodiverzita a ochrana prírody v oblastiach využívaných bývalou Sovietskou armádou v Slovenskej republike, Nadácia IUCN, Svetová únia ochrany prírody, Slovensko, IUCN Gland, Švajčiarsko a Cambridge, Veľká Británia
Mazúr, E. a kol., 1978: Atlas SSR, SAV a SÚGK, Bratislava
Kol., 1995: Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Zvolen, msc., archív SAŽP-COPK, B. Bystrica
Kol., 1992: Projektová dokumentácia návrhu CHN Gavurky, msc., archív SAŽP-COPK, B. Bystrica
Kol., 1997: Projektová dokumentácia aktualizovaného návrhu CHA Gavurky, msc., archív SAŽP-COPK, B. Bystrica
Kniha Spoznávame Gavurky - víťazná kniha 2009